Prednedávnom ma zaujal nápis vo výklade jedného ázijského bistra, ktorý oznamoval, že podnik ponúka v rámci obedovej ponuky takzvané „švédske stoly“.
Táto, svojim spôsobom kozmopolitná, hádam až globalizačná „schizofrénia“ ma na okamih výborne pobavila.
Vzápätí som si však uvedomil, že podobných konotácií rôznych slovných spojení a názvov existuje viac a pri ich používaní si ich nelogickosť často vôbec neuvedomujeme.
Tak napríklad jedlo nazývané „Španielsky vtáčik“, obyčajne pripravované z hovädzieho alebo teľacieho mäsa s vajíčkom a zeleninou by sme v Španielsku hľadali celkom zbytočne, a samotný recept pochádza skôr zo židovskej kuchyne.
Takisto, ak by sme mali chuť na Ruské vajce, márne by sme si ho objednávali v Rusku. Nástroj na uťahovanie a doťahovanie, ktorý u nás, ale aj v Bulharsku či Maďarsku nazývame ako „francúzsky kľúč“ nemá s Francúzskom veru nič spoločné.
Odhliadnuc od faktu, že ten istý „kľúč“ v samotnom Francúzsku, ale i v Portugalsku, Nemecku i Španielsku nazývajú ako „anglický“, a aby toho nebolo málo, v Poľsku, Dánsku či Izraeli mu hovoria „švédsky“.
Známu cukrovinku, ktorej hovoríme „Turecký med“ by sme s veľkou pravdepodobnosťou v Turecku tiež nenašli.
V tejto súvislosti je taktiež zaujímavé, že znaky, ktoré dnes nazývame ako „arabské číslice“ nezaviedli Arabi, ale Indovia, a navyše súčasní Arabi dokonca používajú sústavu číslic, ktorá je dosť odlišná od tej západnej.
Kto sa v tom ešte úplne nestratil, tomu úprimne gratulujem, ale za seba priznávam, že ja už z toho mám dokonalú španielsku dedinu.
Poltvin
Foto: Pixabay.com
Nechaj odkaz