Svet je naozaj úžasné miesto, kam sa narodiť. Aspoň niekedy.

Fejtóny, črty, skeče, fíčre… Väčšinou, keď na ne v novinách, či už tlačených alebo digitálnych, natrafíme, obyčajne niečo pranierujú, autori sa v nich zamýšľajú a glosujú negatívne skúsenosti z nedávnej minulosti, alebo poukazujú na spoločenské nešváry, problémy, trápenia, snažia sa formulovať svoju nespokojnosť, nesúhlas, protest.

Ale čo tak, aspoň na chvíľu, vybočiť zo zaužívaných schém, pozrieť sa na naše životy inak?! Písať a rozprávať o tom, čo nás teší, čo nám robí radosť?!

Mám rád napríklad ten pocit, keď čítam zaujímavú knihu a s nevôľou sledujem, ako ubúda z neprečítaných strán a naozaj nechcem, aby sa ten príbeh skončil, no na druhej strane sa chcem čo najskôr dozvedieť ako to celé dopadne…

Milujem chvíle, keď pripravujem jedlo, a keď potom vidím, ako tým, ktorí ho jedia, veľmi chutí, ako ho chvália a užívajú si to.

Páči sa mi len tak sa zastaviť na ceste z práce domov v parku, sadnúť si na lavičku, čítať básne, pofajčievať a len tak sledovať ľudí okolo, nikam sa neponáhľať, netrápiť sa chmúrnymi myšlienkami, tešiť sa len tak, pre nič za nič…

Zbožňujem ten moment, keď je vonku teplo, slnečno a ja sadnem na motorku a vyrazím len tak. Niekam. Hocikam. Bez plánu, bez cieľa, bez obmedzení. Skrátka sa niekam doviezť, tak akosi tatarkovsky tam „pobudnúť“ a vrátiť sa domov.

Spôsobuje mi neuveriteľnú radosť obuť si kolieskové korčule, do uší si „zapichnúť“ slúchadlá, vypeckovať si tú správnu hudbu a poriadne si dať do tela a vypotiť sa. A potom to zapiť studeným pivom!

Milujem, keď vidím, že moje deti sa smejú, že sú veselé a zdravé a… ďalšie desiatky, stovky vecí ma ešte tešia.

Niekedy je dobré dať za pravdu americkému básnikovi Ferlinghettimu, a uznať, že svet je naozaj úžasné miesto, kam sa narodiť. Aspoň niekedy.

A čo teší vás?


Autor: Poltvin

Foto: Pixabay.com

O autorovi

Nechaj odkaz

Vaš email nebude verejný