Dávnejšie som si pozrel akýsi film s mojim obľúbeným americkým hercom Danzelom Washingtonom. Dnes si už nepamätám jeho názov, avšak o to zreteľnejšie si vybavujem jednu vetu, ktorú tam spomínaný herec, ústami hrdinu, ktorého stvárňoval, vyriekol…
Vo filme zaznela veta, ktorá ma na okamih zaujala a ostala v mojom podvedomí. Po skončení filmu som o nej ešte dlho premýšľal, „obracal“ ju v hlave odpredu, odzadu. Dospel som k dočasnému zisteniu, že hlavný hrdina mal dozaista pravdu, keď povedal: „Na svete sú dva druhy bolesti: z bolestivého zranenia a z bolestivej zmeny.“
Áno, dalo by sa povedať, že ľudia najvýraznejšie pociťujú fyzickú a psychickú bolesť, alebo tiež „bolesť duše“. Veľmi zjednodušene by sa dalo vskutku skonštatovať, že v ľudskom svete, v ľudskom živote existujú principiálne práve tieto dva druhy bolestí, ktoré potom v sebe zahŕňajú celú škálu nepríjemných pocitov od tŕpnutia, omínavej tvŕdze, nepríjemného obmedzenia až po neprekonateľné martýriá a utrpenie, ktoré človeka splna pretvoria a zmenia na nepoznanie, nie raz ho dokonca až zabijú.
Až neskôr som prišiel na to, že existuje predsa ešte jeden druh bolesti. A ten je veľmi nebezpečný, zákerný a o nič menej ničivejší ako tie, ktoré spomenul Danzel Washington.
Ide totiž o bolesť, ktorú si „vyrábame“ my sami. Vytvoríme si ju v našich mysliach, doslovne ju vyšperkujeme, vyrobíme z nej vlastné ničivé monštrum, ktoré následne pošleme na seba samých. Sú to naše myšlienky. Svet, v ktorom žijeme, o ktorom premýšľame, v ktorom sa dobrovoľne zamykáme, aby sme sa trápili, bičovali, mučili a trýznili.
Naše myšlienky…
Pretože to, čo (a ako) žijeme, je len odrazom toho, ako o tom premýšľame. Veľa bolesti, ktorú v živote zažívame je zbytočná, márna a neopodstatnená. Pretože si ju vytvárame my sami. Vyzerá to, akoby sme si v nej voľkali, ako by nám dokonca robilo akosi zvrátene dobre to, že je nám zle. Drvíme sami seba. A celkom zbytočne.
Bolesť začína, ale aj končí v nás. V našej mysli.
Je preto potrebné vrátiť sa k sebe a nevyrábať si nové zbytočné bolesti, ktorých prekonanie aj tak nič nevyrieši. Pretože takáto bolesť je len privátnou demonštráciou našej slabosti. Je predsa múdre a prirodzené, aby sme si pomáhali. Sami sebe predovšetkým.
Autor: Poltvin
Foto: Pixabay.com
Nechaj odkaz