Často sa mnohým z nás stáva, že sa ženieme za niečím, čo považujeme za úspech. A sme ochotní tomuto zápasu obetovať mnoho, niekedy dokonca možno aj všetko. Čo je však úspech v živote človeka?
Nie je ťažké predstaviť si situáciu, kedy podriaďujeme vízii úspechu v živote svoje konanie, myslenie, ale aj postoje a názory.
Niektorí idú za svojim vysnívaným cieľom, ako sa zvykne hovorievať – aj „cez mŕtvoly“. Úspech pre niektorých z nás ale predstavuje uznanie, satisfakciu a spája sa s pohodlným životom, obdivom, materiálnym zabezpečením, citovou stabilitou, atraktívnosťou a v nie poslednom rade prináša istý spoločenský status…
Takéto atraktívne „méty“ sa ťažko odháňajú a opomínajú.
Všetci však úspešní byť nemôžeme, to je prirodzené. A tak aj prehra môže byť za určitých okolností úspechom. Dodnes si presne pamätám dialóg z filmu Factotum, ktorý zobrazoval jedno obdobie života amerického spisovateľa Charlesa Bukowskeho. Hlavný hrdina, Bukowskeho alter ego, Henry Chinaski v spomínanom filme hovorí svojej milenke, keď ju opúšťa:
„Ľudia nepotrebujú lásku, ale úspech v akejkoľvek forme. Môže to byť láska, ale tiež nemusí.“
A ohrdnutá milenka oponuje: „Biblia svätá hovorí: Miluj blížneho svojho!“
„To tiež znamená: Daj mu pokoj“, vysvetľuje stoicky filmový Chinaski.
Úspech nemusí byť okázalý. Môže byť komorný, tichý a privátny, niekedy až intímny. Nie vždy potrebujeme na to, aby sme boli úspešní uznanie davu, či materiálne zázemie.
To, čo sa deje v nás a ako sa s tým vysporiadame, ako prijmeme fakt, že neúspech je niekedy dôležitejší a vzácnejší pre naše napredovanie, ako „podenkové“ potľapkania po pleci, môže byť pre nás väčšie víťazstvo a napokon i úspech, než by sme si to možno na prvý pohľad vôbec dokázali predstaviť.
Úspech je azda ako šťastie. Pokoj a harmónia tiež môžu byť pokojne formou šťastia…
Autor: Poltvin
Foto: Pixabay.com
Nechaj odkaz