Každá ľudská ruka (alebo takmer každá…) dnes nesie i „pečať“ nezmyselného studu za to, že sa ňou dotýkame „toho“, čo náš organizmus spracuje z jedla a nápojov, ktorými ho vytrvalo kŕmime.
Koho by napadlo čo i len pomyslieť, ako hrozne muselo páchnuť napríklad vo Versailles! Takmer každý si pri predstave slávneho francúzskeho kráľovského dvora predstaví drahé, výpravné historické filmy, ktoré znázorňujú šľachticov, kráľov ako vzor mužnosti, krásy a spravodlivosti, odetých v drahých krásnych šatách, a krehké dámy na dvore zase ako vzor distingvovanosti a spôsobnosti. Fakt je však taký, že podľa historických prameňov (análov…) je viac ako pravdepodobné, že vo Versailles údajne smrdelo ako v maštali! Počas audiencií u kráľa, ktoré trvali i niekoľko hodín, nebolo podľa historika Daniela Furrera, vraj nič nezvyčajné, ak vznešené dámy vykonávali potrebu postojačky chránené dvojitou sukňou…
Veď napokon, každý predsa musí…
Každá ľudská ruka (alebo takmer každá…) dnes nesie i „pečať“ nezmyselného studu za to, že sa ňou dotýkame „toho“, čo náš organizmus spracuje z jedla a nápojov, ktorými ho vytrvalo kŕmime. Niekedy je tá predstava až nereálna. Ťažko sa verí tomu, že aj tá krásna modelka z titulnej strany časopisu, či svetoznámy uhladený diplomat sú v jednej chvíli rovnakí. Rovnakí ako ja, ako môj sused, či ako tlstá predavačka Ružena zo samoobsluhy na rohu ulice.
Ľudia sa v dvadsiatom prvom storočí zrejme rozhodli, že k ich ideálnemu obrazu hovno akosi nepasuje.
Veď si len predstavme koľko námahy a „zbytočnej energie“ stojí napríklad taká triviálna konzumácia rezňa! Najskôr ho musíme kúpiť v obchode, doniesť domov a ak mäso neplánujeme zjesť hneď, dáme ho zmraziť. Neskôr rezeň rozmrazíme, pripravíme podľa určitého receptu a naservírujeme. Ďalšiu energiu vydáme na jeho konzumáciu. A to nespomíname dlhú trasu, ktorú musí náš známy rezník absolvovať v tele, aby sa napokon ohlásil pri východe. Tam začínajú ďalšie súženia. Vytlačiť, utrieť, spláchnuť, potom si ešte umyť ruky… Kvôli šúplate mäsa koľko patálií!
Nebolo by jednoduchšie, praktickejšie, šetrnejšie a napokon i civilizovanejšie – mäso kúpiť, vraziť ho do záchodovej misy a spláchnuť?! Veď si len predstavme to množstvo ušetrenej energie a času!
Bolo by to predsa také ideálne, voňavé a predovšetkým čisté!
Vyhnúť sa výlučkom je ale nemožné. Sú nám vlastné.
„Špina“, ktorá z nás vychádza nás ozrejmuje a usvedčuje z toho, ako žijeme.
A tak našu zdanlivú čistotu od svinstva delí (či spája?) len tenká vrstva.
Toaletný papier.
Autor: Poltvin
Foto: Pixabay.com
Nechaj odkaz