Často sa bezhlavo ženieme za ideálmi. Chceme ideálne bývanie, ideálnu prácu, ideálny plat, ideálneho partnera…
Snažíme sa dôjsť k niečomu, čo v ľudskom svete ani nejestvuje. Veď si len predstavme, hoci len na okamih, aké by to bolo, keby sme mali všetko tak, ako po tom túžime!
V práci by sme boli úspešní, zarábali by sme „hrče“ prachov, ktoré by sme nestíhali míňať, mali by sme ideálnu postavu, ani gram tuku navyše!
A poďme ďalej: naše deti by boli „poslušné“, správali by sa presne tak, ako by sme v každej možnej situácii od nich vyžadovali, počasie by bolo stále také, aké si prajeme: keď chcem ísť športovať – skrátka si vyjsť niekam „na bajk“, alebo na korčule, či na túru, bolo by krásne slnečno (veď, aby sme mali ideálny výhľad, keď sme sa už vyštverali na ten kopec, no nie!?), ale nebolo by príliš horúco, len tak „akurát“, a taktiež by sme boli úspešní, možno aj slávni, ale zase nie tak, aby nás otravovali paparazzi, aby sme neboli v bulvári, aby o našom súkromí nehovorili a nečítali davy, ale len tak „všeobecne obľúbení“, populárni, úspešní, krásni, milí, bohatí.
Mali by sme super auto, motorku, bicykel, ktorí nám budú závidieť na cyklotrasách aj mimo nich, opačné (pre niektorých aj tie isté) pohlavia by na nás mohli „nechať oči“, boli by sme sex idolmi, atraktívni po každej stránke.
Náš partner by urobil všetko, čo by nám videl na očiach. Nehádali by sme sa, vždy by sme boli v pohode, milovali sa šialene, vášnivo a vrúcne.
Stále by sme sa usmievali, boli by sme zdraví, nič by nás nikdy nebolelo, nikdy by sme nepocítili splín, smútok, „depku“, či chuť do niečoho kopnúť, odísť preč, na všetko sa vysrať, vykričať sa z plných pľúc, vypľuť dušu, roztrhať si vnútornosti a povešať ich na stromy v parku!
Toto naozaj chceme?
Takúto krvilačnú nudu?
Chcem a mám partnera, ktorého rešpektujem a ľúbim preto, lebo je osobnosť a je so mnou v dobrom aj v zlom. Je tu, keď chcem, je tu, keď o ňom neviem, a má tiež veľa chýb, strašne veľa chýb. A tie na ňom milujem!
Chcem a mám deti, ktoré ma prekvapujú a tešia, ktoré ma rozčuľujú, ale bez nich by som bol bútľavý a nanič…
Aldous Huxley vo svojej úžasnej knihe Statočný nový svet napísal: „Ale ja nechcem komfort. Chcem poéziu. Chcem nebezpečenstvo. Chcem slobodu. Chcem dobrotu. Chcem hriech.“
Áno.
Autor: Poltvin
Foto: Pixabay.com
Nechaj odkaz